Práca v tíme

Práca v tíme je asi každému jasná, čo to znamená, ale keď to už človek alebo člen združenia žije v praxi, tak to môže vyzerať aj úplne inak. Myslím si, že na určitý čas sa nám to vytratilo z mysle alebo z toho prirodzeného bytia, pretože boli dlhé roky individualizmu. Cítim však, že už sa opäť dostáva do popredia spájanie a uvedomovanie si sily spojenia

Každý pozná pocit samoty, bezcennosti a ako sa sám za seba musí vždy postaviť a riešiť veci, na to aby prežil. Individualizmus má dve stránky: prvá stránka veci je, že som sám za seba, za svoje prežitie, postaranie sa o seba. Druhá stránka veci je: som sám a v oddelení.

Obe časti sú v budovaní osobnosti dôležité, lebo presne toto sa deje počas obdobia puberty, kedy sa silno chce prejaviť naša osobnosť. Čo je ale dôležité je to, že aj v tomto procese budovania individuality by to nemalo byť v strachu, ale v láske a porozumení. Väčšinou sa to ale v našej spoločnosti deje v strachu, lebo prirodzený proces bezpečia v nás nie je. Preto sa miestami cítime, že život je ťažký a všetko ide akosi ťažko. Niekedy nás to už ani nebaví, akoby sme na to dávali veľa energie.

Na druhej strane pre človeka je odlúčenie neprirodzené, vytvára priam toxicitu tela aj mysle. Nemyslím tým teraz samotu a byť sám so sebou. Myslím tým doslovnú izoláciu a separáciu. Všetci sme to zažili v posledných troch rokoch asi najciteľnejšie.

Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré a je to tak. Prechod týmito pocitmi, udalosťami, u vnímavého človeka mení veci a posúva ho vpred. Dalo by sa povedať, že silnie. Táto sila pokiaľ sa buduje v poznaní, čistote a pravde, tak je veľmi silná.

Všimla som si aj slovo sila ako je braná alebo slovo moc. Evokuje to stiahnutie sa a akýsi pocit nedôvery a ostražitosti. Pričom každý má svoju silu a moc len teda je využívaná na prežitie v časoch individualizmu. Čo evokuje že prežitie a mať silu je nemožné. Ani v prírode ani v našom tele nefunguje nič oddelene. Fungujeme ako celok, všetky systémy spolu.

Cítim však, že je potrebné začať o tejto téme hovoriť. Hovoriť o tom, že už to tak nie je, už je veľká chuť spájania sa bez strachu.

Ako príklad uvediem seba a naše Amaru. Keď som sa pridala, tak si ešte teraz pamätám prvé stretnutie nás všetkých a mala som tam hlavne pocity, či som hodná byť členkou združenia a či budem mať čo ponúknuť. Po stretnutí však bolo nadšenie, ale úprimne som sa ho bála. Ja osobne som pracovala v tíme v zahraničí a tam mal každý rozdelenú úlohu a aj ja. Keď si každý splnil to svoje a spojilo sa to, tak výsledok bol úžasný. Už tam som si uvedomovala silu spojenia a zároveň ten výsledok, ktorý vznikne v oveľa kratšom čase, kým by to obsiahol jeden človek. A teda aj napriek tomu, že som mala skúsenosti tak si myslím že otvorenie sa do tímovej práce bolo u mňa mizivé. Riešila som v sebe preberanie klientov, že toto nemôžem povedať ako možnosť riešenia, lebo ten človek pôjde za mnou a nie za druhou členkou. Tiež som cítila častokrát že sa porovnávam, že nie som dosť dobrá, že tá druhá to vie lepšie. Na druhej strane inde som sa vyvyšovala, že to viem lepšie a že tá druhá je v tom slabá.

Keď som to potom analyzovala tak mi vyšlo že mám zmätok vo fungovaní v tíme, cítila som sa miestami ohrozovaná, vnímala som, že musím zaujať, musím byť stále dokonalá, aby ma mali za spoľahlivú členku.

Neskôr vznikla spolupráca a z tímu dve sme začali vytvárať spoločné kurzy, spolu sme začali tvoriť. Každá v tej svojej oblasti a každá to svoje a nakoniec z toho vzniklo niečo krásne a ucelené. Na začiatku som bola dosť stiahnutá a neodovzdávala som sa tomu. Postupne som si uvedomila, že sa mi otvorili staré zranenia, ktoré som zažívala v období mojich kamarátstiev s dievčatami. Vždy ma podrazili a sklamali. Ale Zuzka bola tak odhodlaná a úprimná, priam sa až tešila z nás a že spolu tvoríme a stále videla tú silu, že som jej dala šancu.

A mne sa preliečili staré zranenia, prešlo mi to spojenie zo strachu do lásky. A teraz cítim dokonca veľkú vďačnosť, pretože to spojenie je tak nádherné a silné. V sile a spolu v spojení budujeme naše Amaru krok po kroku tak, ako sme si ho vysnívali. Každý sen je možný akurát že príde vtedy keď sme naň pripravený.

A teda v rámci každej z nás si dovolím vyzdvihnúť naše dary. Lucka je tu preto, aby v nás vytvárala pokoj a rozvahu. Maťka nás učí sebaláske. Zuzka nás učí vybrať si zo všetkého to najlepšie a vidieť vnútornú krásu. A ja som tu na to, aby som nakopla a osvetlila problém, ktorý treba riešiť.

DESATORO TÍMOVEJ PRÁCE

1. Sebarozvoj
2. Dôvera
3. Otvorená komunikácia
4. Potiahnutie keď jeden z tímu nemôže
5. Prehľadnosť v smerovaní
6. Odovzdanosť
7. Úprimnosť
8. V spojení je sila
9. Širší záber
10. Úspech